Niektorí možno mali to šťastie, sedieť prastarým alebo aj starým rodičom na kolenách a počúvať ich rozprávanie ako to bolo v škole kedysi, keď oni boli žiaci. Drevené lavice, drevené tabuľky, mastenec, husie perá, kalamár, trstenica, prísny, no predsa vážený učiteľ. Ale bolo to naozaj tak? O tom sa mohli naši štvrtáci presvedčiť na vlastné oči, a či to bolo naozaj také iné, vyskúšali na vlastnej koži počas výnimočnej exkurzie do historickej školy v Španej Doline – jednej z najmalebnejších baníckych obcí Slovenska.
Pani sprievodkyňa, ktorá žiakov sprevádzala celým programom, ich najskôr zoznámila s tým, ako sa kedysi učilo. Posadali si do pôvodných starodávnych školských drevených lavíc, ktoré boli vyrobené tak, aby žiaci sedeli vystreto, žiadne hojdanie sa, ako to často vidíme dnes! Žiaci si vyskúšali písanie husím perom a atramentom, čo bola pre mnohých úplne nová skúsenosť. Zistili, že napísať jedno slovo, dalo veľa práce, najmä, keď sa pero trochu „zabudlo“ na jednom mieste. Dozvedeli sa, že písanie písaným písmom má svoj význam, najmä, keď sa človek potrebuje podpísať. Učenie sa zmenilo na vážne zamyslenie, keď im sprievodkyňa priblížila, aké tresty deti kedysi zažili v škole. Bitie trstenicou, kľačanie na polienku alebo nosenie obrovského látkového jazyka okolo krku za rozprávanie počas vyučovania, pričom bolo povolené, aby sa mu spolužiaci vysmievali. Tresty boli naozaj boľavé a ponižujúce.
Okrem zaujímavostí o histórii školstva sa žiaci dozvedeli aj informácie o ťažbe medenej rudy. Žiakov veľmi zaujal dômyselný Špaňodolinský banský vodovod, ktorý bol vytvorený systémom drevených žľabov. Banícku uniformu videli už všetci, no nikto doteraz nevedel, že banícka uniforma má 29 gombíkov, ktoré symbolizujú vek, v ktorom zomrela svätá Barbora patrónka baníkov. A to je len útržok z toho, čo sa žiaci na tejto jedinečnej exkurzii dozvedeli. Súčasťou školy sú aj mačičky, o ktoré sa vzorne starajú. Mačičky sú pravidelne kŕmené, ošetrované a kastrované.
Po návšteve školy sa žiaci vydali na prechádzku po Španej Doline. Obdivovali krásne zachované drevené strechy a banícku architektúru, ktorá vytvára dojem, akoby sa obec zastavila v čase. Pokochali sa aj pohľadom na obrovský, strmý, najväčší umelo vytvorený kopec v Európe "haldu šachty Maximilián". Exkurziu zakončili výstupom ku kostolu, ktorý sa majestátne týči nad obcou. Odtiaľ si to poctivo „vyšľapali“ 162 schodov nadol, ale s úsmevom a plní zážitkov.
Sprievodkyňa s neskrývanou radosťou poznamenala, že ju veľmi potešila návšteva práve z Hodruše-Hámrov, ďalšej baníckej obce, ktorá je jej srdcu blízka. Bola rada, že žiaci mohli porovnať históriu svojej obce s históriou inej baníckej obce.
Čo si žiaci odniesli?
Zážitky, o ktorých budú ešte dlho rozprávať. Možno im atrament trochu zafarbil prsty a sedenie v starých laviciach nebolo práve pohodlné, pochopili, aký kus cesty prešlo školstvo, a čo znamená vážiť si vzdelanie.
Takéto exkurzie sú presne to, čo žiakom ukáže, že dejepis nemusí byť len v učebnici – dá sa aj zažiť.
Mgr. Renáta Sklenárová, asistentka učiteľa Lucia Karakačanova
Do fotogalérie bol pridaný nový album Škola, ktorá vonia minulosťou - Špania Dolina.